Správa o životospráve

Autor: Marek Namešpetra | 13.9.2019 o 9:40 | Karma článku: 0,00 | Prečítané:  449x

Spravujte svoju životosprávu sami, za pomoci dôveryhodných informácií. Čo je správne a čo je nesprávne sa možno z časti dozviete už v tejto správe. Ďalšie informácie pre vás pripravím už v najbližších týždňoch.

Buďte správcami svojej životosprávy! Áno ja viem, že by ste boli radi ak by vašu životosprávu spravoval niekto iný, na ktorom by bola všetka zodpovednosť za to, ako a či to funguje. Alebo ešte lepšie, ak by sa dala stiahnuť aplikácia, optimálne priamo do mozgu, alebo do každej bunky nášho tela, nech to spraví za nás. Super. Ale tak ďaleko bohužiaľ (alebo bohu vďaka) ešte nie sme (ale už sme blízko, nebojte sa) a tak nám neostáva nič iné iba sa pustiť do toho sami, eventuálne si pomôcť nejakým šikovným a užitočným blogom od dôveryhodných autorov. Tak poďme na to. Na to aby sme vedeli spracovať a pochopiť súčasný (nezávideniahodný stav) a aby sme dokázali ovplyvniť našu (dúfajme, že svetlejšiu a štíhlejšiu) budúcnosť, musíme pochopiť ako to fungovalo v minulosti, kedy percento ľudí s nadváhou, kardiovaskulárnymi ťažkosťami, cukrovkou a chabou kondíciou, bolo oproti dnešku výrazne nižšie (i keď samozrejme aj oni mali svoje životné ťažkosti, ktoré im nehodno závidieť).

OK tak poďme na koreň veci. Koreň (po lat: radix) je podzemný nečlánkovitý orgán rastlín bez chlorofylu, ale z charakterom. Má neobmedzený rast, ktorý zaisťuje vrcholový meristém (pletivo z buniek schopných delenia). Nikdy nenesie listy (preto nikdy nepracuje na pošte). Alebo radšej poďme na kĺb veci. Bedrový aj ramenný. Aby to malo hlavu aj pätu. A teraz, keď už ste prakticky dezorientovaní, čo má paradoxne zvýšiť vašu sústredenosť, sa poďme pozrieť, kde je dnes ten pes vlastne zakopaný. Priznám sa, že tieto témy ako zdravie, zdravá životospráva, riešenie problémov s pohybovým aparátom a chabou kondíciou, ma zaujímajú nie len z profesného hľadiska, alebo preto, že vzhľadom na moju profesiu fitness coacha a výživového poradcu, sa ma na to mnohí ľudia pýtajú, ale aj preto, lebo napriek zaručeným hollywoodskym aj potmehúdskym expertom, výživovým doplnkom na spaľovanie a vypaľovanie tuku, nesmierne sciento-vedecko-impulzívno-inovatívnym diétam, ztenšovaniu tukových rias a vašich bankových kont, stále pribúda ľudí s nadváhou, metalo-metabolickým syndrómom, horko-kyslou cukrovkou, srdcovo-cievno-psychickými ťažkosťami, poskracovanými šľachami a životmi. Do šľaka a prečo?

Tak pozrime, čo nám na to hovoria štatistiky: Srdcovo-cievne ochorenia (SCO) sú najčastejšou príčinou smrti žien a mužov v Európe. Sú zodpovedné za takmer polovicu všetkých úmrtí v Európe. Z nich vyše 2/5 zomiera na ischemickú chorobu srdca, 1/3na cievne choroby mozgu a 1/5 na iné SCO podmienene vysokým krvným tlakom. Navyše v pozadí mnohých SCO začína byť čoraz častejšie diabetes, resp. prediabetes. Pri zachovaní súčasného trendu vo vývoji úmrtí vo svete sa počet SCO môže do roku 2020 zvýšiť až na 25 miliónov.

V krajinách s nízkym a stredným hospodárskym príjmom sa v súčasnosti zaznamenáva okolo 70– 80 % úmrtí na uvedené SCO. Svedčia o tom rozdiely v štandardizovanej úmrtnosti na SCO aj medzi jednotlivými krajinami Európy, ktoré súvisia s charakterom politicko-hospodárskeho vývoja obyvateľov „západnej“ i „východnej“ Európy. Tieto rozdiely sa však pomaly začínajú strácať a predpokladá sa i vzostup SCO v budúcnosti a to v dôsledku nárastu výskytu obezity, diabetu a metabolického syndrómu. Ukazuje sa, že bremeno SCO zabíja v súčasnosti viac ľudí ako všetky typy rakoviny spolu!

SCO sú taktiež hlavnou príčinou invalidity a zníženej kvality života. Z týchto dôvodov, je mimoriadne dôležité poznať rizikové faktory, ktoré ovplyvňujú rozvoj týchto chorôb. K rizikovým faktorom patrí predovšetkým životný štýl,

t. j. ovplyvniteľný faktor, ako napríklad fajčenie, obezita, diabetes mellitus, výživa, nedostatok pohybovej aktivity, psychosociálne faktory a mnohé ďalšie. K tradičným rizikovým faktorom, ktoré sa najčastejšie vyskytujú u osôb so SCO patrí zvýšená hladina cholesterolu v krvi, hypertenzia a fajčenie.

Jednotlivé rizikové faktory sa u väčšiny ľudí združujú, pričom existuje odstupňované prepojenie medzi rizikovými faktormi a celkovým kardiovaskulárnym rizikom a výsledný efekt viacerých rizikových faktorov nie je aditívny, ale multiplikatívny. Na druhej strane pokles výskytu rizikových faktorov v populácii jednoznačne vedie k zníženiu chorobnosti a úmrtnosti na kardiovaskulárne ochorenia a výraznému zlepšeniu kvality života. Z týchto dôvodov je potrebné venovať osobitnú pozornosť minimalizovaniu pôsobenia uvedených rizikových faktorov na zdravie.

Takže toľko aktuálny stav, podľa našich múdrych, veci znalých a študovaných zdrojov. Čo ale s tým? Ok, pozrime sa na to, prečo naši predkovia nemali takéto problémy a skúsme sa na začiatok inšpirovať. 

 

Takže po prvé: Neprejedali sa

Medzi základné potravinové zložky patrili obilniny, z ktorých sa pripravoval chlieb alebo posúchy či nekysnuté placky, ale aj obilné kaše, a tiež halušky, šúľance, fliačky a iné cestoviny pripravené s kapustou, makom, tvarohom alebo bryndzou.

Zemiaky zasýtili kedykoľvek, pripravené na desiatky spôsobov, neraz len tak uvarené alebo upečené v šupke. Ako hlavné jedlo sa pripravovali často v kombinácii s kyslou kapustou. A zemiaky sa pridávali aj do chlebového cesta.

Zeleninu si dopestovala každá gazdiná a každý gazda (plus, na dvore bradlá a hrazda) a bola preto ľahko dostupná. Najobľúbenejšími na území celého Slovenska boli kapusta, repa a samozrejme strukoviny, z ktorých sa varili sýte a zdravé pokrmy.

Ovocie sa jedlo podľa regiónov, aké sa kde urodilo, či už jabĺčka, hrušky, alebo slivky, no neboli to nijaké pestované sorty. Vitamíny si však ľudia dopĺňali zberom lesných jahôd, čučoriedok, brusníc a malín, ktoré zavárali alebo z nich varili lekvár. Bez cukru(!), ovocie len nasypali po okraj do nádoby, ktorú uzavreli a pri pečení chleba vložili do pece. Vytvorená kôrka na povrchu zabránila, aby sa ovocie pokazilo. Rôzne druhy húb pozbierané v lese zase dotvárali originálnu chuť polievok a omáčok či zimnej kapustnice.

Cukrilo sa však všeobecne málo, prisladzovalo sa skôr medom. Vajcia sa pridávali najmä do jedál, varené sa jedli na Veľkú noc. Mäso sa konzumovalo len zriedka, najčastejšie počas sviatočných dní, keď musel byť hojný stôl. Smäd sa uhasínal vodou, ale i mliekom či cmarom, ktorý zostal po mútení masla. Pila sa biela káva uvarená z cigórie (čakanka) a bylinkové čaje osladené ovocnými sirupmi. Predvídavo pred každými hodmi však mali naši predkovia do zvykov zakomponovaný pôst. Takto si svoj organizmus pravidelne čistili.

Po druhé: Hýbali sa každý deň a veľa. Lebo museli aby prežili – to isté radím aj vám: hýbte sa aby ste prežili (skvelý život). Naše telo, náš orgazmus aj organizmus, naše svaly, náš metabolizmus, naše trávenie (aj voľného času) aj náš nervový systém a naša psychika boli stvorené, navrhnuté a vyrobené na to aby sme sa hýbali. Takmer neprestajne. Aby sme si dokázali zadovážiť potravu, nájsť či postaviť strechu nad hlavou, zachovali rod, ochránili potomstvo, či utekali pred predátormi alebo našimi nadržanými polovičkami.

Čo bolo, bolo. Dnes, ako už bolo uvedené vyššie (ale pre istotu, si to v skratke zopakujeme), sú kardiovaskulárne ochorenia (KVO) spolu s ďalšími chronickými

neprenosnými ochoreniami (najmä respiračnými, onkologickými a metabolickými) v ostatných rokoch zodpovedné za dve tretiny všetkých úmrtí a predstavujú takmer 50 % globálnej záťaže z chorôb vo svete. KVO sú v súčasnosti zároveň najčastejšou

príčinou úmrtia mužov aj žien v Európe ( áno vrátane Slovenska). Za ich takmer epidemický nárast je zodpovedných viacero faktorov. Hlavnými sú fajčenie, (nestriedme) pitie alkoholu, nadváha, obezita, nedostatok pohybu, nízky príjem ovocia a zeleniny, vysoký krvný tlak a vysoké hladiny cholesterolu v krvi. Hlavné determinanty, ktoré sú oprávneným dôvodom pohoršenia, a ktoré sa podieľajú na tomto vývine zhoršovania  sú: globalizácia obchodu spojená s nežiaducou transformáciou stravovania a moderný sedavý spôsob života, ktorý znamená zvýšenie fyzickej inaktivity (=zníženie fyzickej aktivity, of course). Následkom týchto zmien sa zvyšuje energetický príjem, nežiaduce zloženie stravy a súčasne sa zvyšuje fyzická inaktivita – čiže áno NEAKTIVITA doprčic. Sme neaktívni, pasívny, manicko-depresívno kompulzívni, rozmaznaní mäkkýši.

 

Väčšine KVO je možné predchádzať zmenou životného štýlu, a odstránením, resp eliminovaním rizikových faktorov. Ako na to sme už naznačili v časti o našich predkoch, ďalšie aktuálne tipy nájdete v ďalších vydaniach mojich blogov, ktoré pripravujem s vierou, že vám pomôžu otvoriť oči pravde, zatvoriť ústa zbytočným nadbytočným kalóriám a rozhýbať vaše skvelé telá a svieže mysle. Dočítania priatelia.

 

Marek Namešpetra

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Únia a Británia dosiahli dohodu o brexite

Dohodu musí schváliť britský a Európsky parlament.


Už ste čítali?